„Toto je proste dokonalý zločin!“

Keď mesto pohltí noc, dostáva sa zlodejka drahokamov do svojho živlu. Zatiaľ čo policajná hliadka obchádza ulice hlboko pod ňou, vyťahuje ju práve jej puška s kotvou nahor, na strechu. Tam bez problémov deaktivuje poplašný systém, vyrezáva otvor v strešnom okne a spúšťa sa dole do bezpečnostného trezoru. Preťahuje sa medzi laserovými paprskami, skúsene rozlúšti tajný kód, uniká s tým najdrahším diamantom, ktorý tam našla, a zastavuje sa len, aby strážneho psa priateľsky poškrabala za uchom. Ale nemá cenu predvádzať úžasne zvládnutú krádež, keď nebude nikto vedieť, že to bola ona, kto ju urobil. Ostatní slávni lupiči majú svoje vlastné podpisy, ktorým hovoria vizitky. Tie nechávajú na mieste činu, a preto si sama vybrala podpis, ktorý sa jej zdal naprosto dokonalý. Čo by lepšie vystihlo zlodejku drahokamov, ako nádherný drahokam? Z toho dôvodu vždy na mieste činu, kde ukradne nejaký nový drahokam, necháva drahokam, ktorý ukradla pri svojej predchádzajúcej krádeži!