„Teraz nemôžem ísť dnu, mami. Práve prechádzam Antarktídu!“

Chlapec v kostýme tučniaka si rád predstavuje, že žije ako skutoční tučniaci. V kostýme tučniaka mu je teplo a príjemne, a tak pochoduje po zasneženom dvorčeku a predstavuje si, že je to nekonečná ľadová plocha Južného pólu. Keď má na sebe svoj oblek, trvá na tom, že jediné, čo bude jesť sú ryby... alebo aspoň pokrmy v tvare ryby, ako špeciálne bolonské sendviče, ktoré mu vyrobili jeho rodičia. Zvláštnou chlapcovou záľubou je korčuľovanie na ľadovej ploche, kde predstiera, že práve pláva hlboko pod ľadom v mori a že všetci okolo neho sú podmorské zvieratá. Vie, že na Antarktíde nie sú žiadni ľadový medvedi, ale dáva si vždy veľký pozor, keď okolo neho prejde niekto v kabáte s bodkami – lebo žiadny chytrý tučniak by sa nepriblížil k hladnému leopardiemu tuleňovi.